ÅL NÒS DIÅLÅT - RISORSE PER CONOSCERLO / NON DIMENTICARLO!
La
statistica Sai ched’è la
statistica? È ’na cosa
e, se nun entra ne
le spese tue, |
Lå
ståtìsticå?
L’è ròbå rugnùšå ch’lå
sèrvå
pår fa un cünt in generàl åd
lå
gint che lå nàså, che lå sta mal, ch’lå
mörå,
lå va in påršón, ‘ s å spùšå. Må
pår
mén lå ståtìsticå curiùšå l’è
indùå
‘gh éntrå lå percentüàl, dato
che,
lì, lå médiå l’è sémpr üguàl åncå
cun
lå pårsónå bišugnùšå. ‘M
å
spièghi méi: in baš åi cünt, séns’ingàn, sécónd
i
ståtìstich ch’i fån ådès rišültå
ch’
åt pårtùcå un pui ål àn: e
se ti ål pulàstår ‘t ågh l’è nò ‘vü, ål
‘gh
éntrå int lå ståtìsticå l’istés pårchè
‘gh
è un àltår ch’ån nå mångiå dü. |
Audio /
Video su You Tube |
|
Er pappagallo scappato. Lei me chiamò e me fece: - Salvatore, er pappagallo ieri scappò via perché nu' richiudeste er coridore; eccheve er mese, e fòr de casa mia. - Te pare carità, te pare core, pe' 'na bestiaccia fa' 'sta bojeria, mette in mezz'a 'na strada un servitore che deve portà er pane a la famìa?? Ma io so tutto: er fatto der tenente, le visite a Firenze ar maresciallo, la balia a Nemi... e nun ho detto gnente. Percui stia attenta a lei, preghi er su' Dio, chè se me manna via p'er pappagallo vedrà che pappagallo che so' io! |
Lé
‘m
à ciåmà e lå ‘m à di: “Sålvåtùr, iér
ål
påpågàl ‘l à scåpà vìå pårchè
i
nò sårà sü ål curidùr; tålchì
ål
méš, e förå då ca mìå.”
pr
ùnå
bistiàså fa stå purcårìå, måt
in
mèš å lå stra un sårvitùr, låsà
lå
sò fåmìliå mesisìå? Må
mén
sö tüt: ål fato dål sårgìnt, i
vìšit å Vughérå dål måresciàl, lå
bàliå
å Càvå… pår nón di pü gnint. Dóncå
ch’lå
stàiå ‘téntå, ch’ågh pénså bén, che
se
åm måndå vìå pr ål påpågàl lå
vådrà
che påpågàl å sårö mén! |
Audio /
video su YouTube |
|
Er
bonsenso Volevo fa' covà da la Gallina un ovo fresco d'Aquila imperiale. Se te viè bene, - dissi - pe' Natale sarai trattata come una reggina. Nun è da tutti de covà un ucello nobbile e coraggioso come quello! - La Gallina rispose: - Fosse vero! Ma come fo se l'Aquila che sorte trova un cortile invece d'una Corte e un sottoscala invece d'un Impero? Se prima nun pulisci er Gallinaro, bonanotte Gesù ché l'ojo è caro! |
Ål bónséns Vurìvå
fa
cu-à då ùnå mè Gålénå un
bèl
öv fråsch d’Aquilå imperiàl. -
Se åt vénå bén, - ‘gh ö di – pår Nådàl åt
tråtårö
me lå regìnå ‘d lå Lümlénå. L’è
pròpi
nò då tüti pudé cu-à un
üšé
nòbil e fòrt tån’ me cul là! Lå
Gålénå
‘m à rispundü: - Ål füs vér! Må
mich’å
fón se ‘l Åquilòt intål scràsi ål
vådå
un pulè e nò un pålàsi, un
véš
tüt immårdà e nò un Impér? Se
prìm’
åt fè nò pulìd (å) stu rebelòt, pìå
pürå
sü ål tò öv e bónånòt! |
Audio/Video
su YouTube |
|
Er compagno
scompagno
|
Ål cumpàgn
dåscumpàgn Un Gat, che ål
fàvå tånt ål sucialìstå pròpi åmmà pår
pudé rivà int un pòst, l’érå ådré å
sgågnàs un pulàstår åròst intlå cüšénå d’un
grån cåpitålìstå. Un bèl mumént, då
un fnåströ sü pår àriå ‘s à fai våd un àltår Gat:
- Car åmìš, ebén? pénså – ‘gh à di –
che ågh saris åncåsì mén che åpårténi å lå
clas pruletàriå! Mén che i tò idéi
åi i ö bén cugnusü són sicür che cul
pulàstår che ‘t åt å šgàgn, se å véni šü, ål
sårà spårtì in dü: mèš å ti e mèš å
mén… Nüm sùmå cumpàgn! - Nò, nò – ‘gh à
rispundü ål Gat impustùr – mén å spårtìsi un
bèl gnìntå cun ninsün: fón ål suciålìstå
quånd å són å dåšün, må quånd å mångi
són cunservåtùr! |
Audio /
Video su YouTube |
|
Er Rospo e la Gallina
Tu
lavori pe' l'ommini, ma loro |
Ål Babi e lå
Gålénå. Un Babi, sintåndå
che ‘nå Gålénå lå cåntàvå tån’ me
un’ånmå dånà, ågh à ciåmà: -
Sich’å vö di ch’åt crìi tånt? - ‘L è pårchè ö
fai un öv fråsch åd giurnà – ‘gh à rispòst lå
Gålénå – dóncå å cånt. - Åt fè mal, - l’à
di ål Babi – mål åsè! Ti åt låuri pår i
òm, må lùr mich’åt
ricumpénsån ål låùr? Åt tirårån ål còl
me åi pulàstår, ‘t lå vådrè. Fìdåt nò då cùlå
måniå d’åsåsén che ‘t ån còt ål
mårì intlå pügnàtå e un fiö intål
pådlén! Fidåt nò då stå
gintàiå sfåcià ch’ås pìå i öv che
‘t ågh dè pår pö fas lå
frità!... Piåntå sti
sfrütådù e impàrå lå lisión! Se lur i vörån i
tò öv åd giurnà ti dagh nò då tra:
làsågh di ciucón! |
Audio/Video
su YouTube |
|
Er Sorcio de
città e er Sorcio de campagna |
Ål Rat åd cità
e ‘l Rat åd cåmpàgnå Un dì, un Rat (å)
siùr åd lå cåpitàl l’à invidà å dišnà
un Rat åd cåmpàgnå. - Åt vådrè che bèl
lucàl, e ‘d ròbå då
mångià ùnå cåvàgnå… - ‘gh à di ål Rat
(å) siùr. – Åt sintårè! Àltår che i cåciòt
åd lå muntàgnå! Ròbå dùlså e pö
gnòch, piàt e pitåns me
vés å spuš, un dišnà cui
fiòch! ùnå cücàgnå! L’istéså sìrå, ål
Rat åd cåmpàgnå, tråvårsåndå tüti
cui sal l’à intråvüst un
råtårö bèl e scuš: - Culégå, - l’à di
– cuminciùmå mal: ågh sårà nò
perìcul che pö…? - Måché, àbiå nò
pågürå: - ‘gh à rispòst ‘l
åmìš – chi mén å sö ch’ål l’ån mis pår
cuiunådürå. In cåmpàgnå ‘s å
scàpå nò, cåpìsi, che s’åt ròbi un
cicìn åd fårénå lå tåiölå l’è
próntå: che stråmìsi!
i tràpul i èn fai
pår i cuión: ågh vån drént’
åmmà i råtén pòvår, e nò ‘d sicür i
råtén siurón! |
Audio/video
su YouTube |
|
Er
macchiavello
de certe...
|
Lå
måciåvélicå* åd cèrti dònn. Quånd l’è ‘ncù å
l’inìsi ‘d lå relåsión lå dònå måridà pü
lå cunåtå: ‘t å scrivå, lå
vén’å cà tùå, ås cumprumåtå, e ‘t dìšå che ‘l
sò òm ‘l è un bunåsón. Må åpénå che l’ågh
pàså lå påsión ås fa sériå, l’ås
måtå ‘dré å riflèt… E ål sò òm? Un
terìbil màsåsèt ch’ål gìrå cun ‘nå
làmå intål båstón. Ålùrå åt dìšå cun
un pò då sfòrs: - Åt vöi tårméntå
bén…må åm dispiàš tånt… åt cåpìsårè… vöi
nò végh di rimòrs… - E, se lå pö nò
tåcàs å sti råmpén, pår fas piåntà
sübit då ti, sò åmånt åt dìšå ch’lå ‘gh à dåbšògn d’un pò ‘d suldén!
* måciåvélicå: machiavellica, trucco per uscire da
una situazione difficile (da "Ål nòs diålåt",
2012). |
Audio/Video
su YouTube |
|
Er
congresso de li Cavalli Un
giorno
li Cavalli, L'Omo,
che intese, disse: - Va benone! |
Ål cungrès di
cåvàl Un dì i Cåvàl, stràch då fa ål
sårvìsi, i ån tinü un
grån cumìsi åd prutèstå. Prìmå ‘gh à
pårlà ål Cåvàl d’un cåråt: - Cumpàgn! Se åv
si mis in tèstå då miliurà lå
clas, ågh uà rivultàs
åi nòs pådrón. Fén ‘dès sùmå
stai åncå tròp bón sùtå i stångh åd
lå burghešìå! Fùmå un cumplòt!
Cuschì ‘l è ål mumént då rubàgh lå mån
e fa cåšòt! Mòrt ål cårusé!
Vìvå l’ånårchìå!
l’à vušà un
pulédår giùn d’un fitàul då
Mšån – che s’ås scupiàs
lå rivulüsión mén råstårìs in
mèš å un strådén pårchè åm
måsårìsån ål pådrón. Sårà méi pütòst, då prešentà un
prugitén indùå che… -
l’à di un murèl
che då vent’an ål tiràvå ‘l
låndò d’un våscuvón. - Må se ågh füs
un po’ åd religión e ‘l nòs
Sånt’Antòni ås iütårìs… - ‘L Òm, ch’l’àvå
sintü, l’à di – Lå va benón! Fén tånt che sti
grami cåvålàs i vån insì
d’åcòrdi mén fón ål surd
e dón då mån ål scüriàs! |
Audio/video
su YouTube |
|
Er
carattere
Forse farò ribrezzo, |
Ål cåràtår Un dì ål Babi l’à
gnü förå dål fòs e ‘s l’à ciåpà cul
Cåmåleónt: - Ti, åt ‘gh è di
tint sémpår prónt: må quåntå culùr
che åt ö vüst ådòs! ‘T i è fai påsà
tüti! Ål biånch, lå tìntå celèstå, ål giàld, ål
négår, ål rus… Che sàltåfòs! Må che diàvul ‘t
ågh è dréntå lå tèstå? Åt par l àrch-in-cél! ‘Gh è nò un dì che åt cåmbi nò lå
tò idéå dåndågh lå tìntå å
lå tò livréå ådàtå åi ròb
intùrn å ti. Mén, invéci, èco,
són chi! Són sémpår griš pårchè són nåsü e
vivi in mèš å lå màltå, må pèrdi nò lå
repütåsión cun i åmìš. Fórse fårö ribrès, però són cuerént,
‘gh ö nò lå fàciå åd pàltå! - Ògnünå ål crådå
å cul ch’ål vö lü: - l’à di ål
Cåmåleónt – me un bålerài, mén cåmbi sémpår e
ti åt cåmbi mai: crådi che ås å
šbåliùmå tüti dü. |
Audio/video
su YouTube |
|
Er
cammeriere indeciso er signor duca ha dato 'na gran festa, che je costata un occhio de la testa per via che cià la moje americana. Ma la cosa più buffa è stata questa: du' signorine e una signora anziana staveno a sede sopra un'ottomana come se nun riavessero la vesta Ecco che la signora, doppo er ballo, m'ha detto: - C'è mi' fija che vo' un tè un po' allungato ma piuttosto callo... - Io j'ho risposto: - Subbito, eccellenza! Ma su' fija, s'è lecito, qual'è? quella co' le mutanne o quella senza? |
Ål cåmåré
indecìš Åt dévi såvé che
pròpi l’àltrå smånå ål siùr dücå l’à
dai ‘nå tårméntå fèstå che lå ‘gh åvrà
custà un ög åd lå tèstå dato ch’ål ‘gh à
lå dònå åmericånå. Lå ròbå püsè büfå,
cùstå lå rèstå: du signorìnn e ùnå
siùrå ånsiånå i érån såtà insìm
d’un’utumånå tån’ me s’ågh
åvrìsån nò ‘vü sü lå vèstå.
åm à di: - ‘Gh è
lå mè fiölå ch’lå vö un tè pütòst cald, ‘s ås
pö, må åncå un po’ šlungà… Mén ågh ö
rispundü: - Sübit, ecelénså! Må lå sò fiölå,
s’l è lécit, curèlå l’è? cùlå cun sü i
müdånt ò cùlå sénså? |
Audio/video
su You Tube |
|
|
Lé, quån’ che lü
ågh à di: ‘s à sintü å šlà
ål sångh inti sò vénn. Gràmå fiölå! L’à
fai tåntå då chi scénn, pö ‘s à trai in
lét å piånš e disperàs. - ‘Gh ö i ög che i
làcrim ‘gh lå fån pü å ténn! ‘Gh åvrìs dai tüt
cul che ål ‘gh ö chi å bas! E lü? Lü åd mén
l’à vurü sfuråtàs! Nò, pös nò rišìst
å insì tåntå pénn! Ò lü ò ninsün!...
– Sénså di né but né rut, l’à gnü šü dål lét
e, màtå dål dulùr, l’à curs å lå lòšå
e lå ‘s à trai då sut. L’à drucà ‘d péš,
lóngå, in mèš ål vìcul… e ådès ‘s à
inåmurà dål dutùr pårchè ål l’à mis
förå dål perìcul! |
Audio/Video
su You Tube |
|
Carità
cristiana |
Cårità cristiånå Ål Cirighìn
d’ùnå såcristìå l’à spåcà
l’umbrålén insål dårnón d’un gat pår cåstigàl
d’ùnå purcårìå. - Sich’åt fè? –
‘gh à vušà ‘l Prèv å cul båråbén. - Ågh vö un
curàg me ‘l tò pår tråtàl insì, puvrén!... - Pårchè, - ‘gh
à di ‘l Cirighìn – ål gat ‘l è ål sò? – E ål Prèv: - Nò…
må l’érå ål mè ‘l umbrålén! - |
Audio/video su You Tube |
|
Bolla
de Sapone -
Sorella, La
bolla
de Sapone je rispose: |
Bùlå åd såvón Åt lå sè sich’l’è
lå Bùlå åd Såvón? ‘l è tån’ me ‘l
åstüc tråspårént d’un suspìr. Gnü fö då lå cànå
lå vòlå in gir, šbålutà insì sénså
‘nå diresión, ma pår fas cünà
pròpi me si sìå da l’àriå stéså
ch’ål lå pòrtå vìå. Ùnå fårfàlå
biåncå, in cul dì là, pår våd cùlå bàlå
cristålénå ch’lå spigiàvå
tån’ me ‘nå vidrénå tütå lå ròbå ch’ål
‘gh érå sa e ‘d là, ‘gh à åndài
incóntrå e ål l’à ciåmà: - surèlå, fat rimirà!
Mich’åt è bèlå! Ål cél, ål mar, i
piånt, i fiùr å smìå che åt
cumpàgnån intål vòl: e intånt che åt
ròbi, sénså cuntròl, tüt’i lüš e tüt’i
culùr, ‘t åt gòdi ål mónd
e ‘t åt nå vè trånquìlå int ål su ch’ål
šbårlüsicå e sfåvìlå. – ‘ Lå ‘gh à rispòst
lå Bùlå åd Såvón: - Sårö bèlå, må
pårmåtå ch’åm å sfögh, dürå pòch lå mè
vìtå nåsü pår giögh, che, me lå mågiùr
part di ròb, dåbón. lå sta sårà sü
int’ùnå gùtå… E tütcòs, cul lì
giåmò ål lå sùmå, ål finìså int ùnå
làcrimå me quånd å
piånšùmå. |
Audio-video su You Tube |
|
Er
Leone riconoscente.
|
Ål lión
ricunusént. Intål dešèrt åd
l’Africå, un lión che ‘gh àv’åndài
un spén dréntå ål pé, l’à ciåmà un
Tenént pår l’uperåsión. - Brau! – ‘gh à di
dòp – Mén åt ringràsi: ‘t vådrè ch’å sårö
ricunusént pår åvém liberà då
stu strasi; sich’t ågh è in
mént? Då vés prumòs? Bén, s’å pödi åt
dårö ‘nå mån… E in cùlå nòt
istéså l’à måntinü lå
prumèså püsè méi åncù d’un
cristiån; indré dål Tenént,
‘gh à di: -Åmìš, lå prumusión l’è
cèrtå e ‘t lå diš pårchè åm són
mångià ål Cåpitån. |
Audio/Video
su You Tube |
|
All'ombra
|
Intånt che åm léši
ål mè sòlit giurnàl spåpårånsà sùtå
l’ómbrå d’un murón våd un pursé e ‘gh
diš: - ‘T è pròpi un nimàl! – vådi un ašu e ‘gh
fón: Vè che
åšnón! Sö nò se si bésti
åm cåpisårån, må prövi ålméno lå
sudisfasión då pudé di i ròb
pròpi mich’i stån sénså pågürå då
finì in påršón. |
Audio/Video su You Tube |
|
Mentre
una notte se n’annava a spasso, |
Lå tårtårügå
lå vègiå tårtårüga
l’à fåi ål pas püsè lóngh che lå
gåmbå drucåndå šü cun lå sò ca vultà
då sùtå in sü. Un babi ‘gh à
vušà: “Må lå pèl ‘t ågh vö giuntà? Åd nòt in gir å lå
tò età? ‘T è un po’ tùcå
åd sårvél! “Sö bén,“ ’gh à
rispòst lé “må prìmå då murì vådi i stål in
cél”. |
Video/audio
su You Tube |
|
La Cecala d'oggi |
Lå Sigàlå dål
didincö. |
all'ombra der grispigno1 e
de l'ortica, pe' da' la cojonella2 a
'na Formica cantò 'sto ritornello romanesco: - Fiore de pane, io me la godo, canto e sto benone, e invece tu fatichi come un cane. - Eh! da qui ar bel vedé ce corre poco: - rispose la Formica - nun t'hai da crede mica ch'er sole scotti sempre come er foco! Amomenti verrà la tramontana: commare, stacce attenta... -
la Formica se chiuse ne la tana. ma, ner sentì che la Cecala amica seguitava a cantà tutta contenta, uscì fòra e je disse: - ancora canti? ancora nu' la pianti? - Io? - fece la Cecala - manco a dillo: quer che facevo prima faccio adesso; mó ciò l'amante: me mantiè quer Grillo che 'sto giugno me stava sempre
appresso.
M'aricordo mi' nonna che diceva: Chi lavora cià appena una camicia, e sai chi ce n'ha due? Chi se la leva.
2) Per
canzonare, dar la baia. 3) Di
poco spirito. |
‘Nå Sigàlå, ch’ås
nå stàvå insì bén å l’ómbrå d’un
sicuriìn e ‘d ‘nå bšìå, vuråndå pià pår ål
cü ùnå Furmìå ‘s à mis å cåntà
stu riturnèl lümlén: - O fiùr åd pån, mén åm lå gòdi,
cånti e bén ch’å stón, e invéci ti ‘t
låùri tån’ me un cån. - Eh! Guàrdå che
‘l invèrån ‘l è pråst chi: - ‘gh à rispòst lå
Furmìå – ‘t åt å scrådårè
mìå che ‘l su å scàldå
sémpr’insì! Å muménti rivårà
lå tråmuntånå: càrå lå mè siùrå,
stågh åténtå…
lå Furmìå ‘s à
sårà sü intlå tånå, må, sintåndå åncù
lå meludìå ‘d lå Sigàlå ch’lå
cåntàvå cunténtå, l’à ‘ndài fö e ‘gh
à di: - Åncùrå åt cånti? Sårìs nò ùrå ch’åt
lå piånti? - Mén nò! – l’à
fai lå Sigàlå – Nåncå å dil: cul ch’å fàvå
prìmå å fón åncù; ‘dès ‘gh ö ‘l
åmånt: åm månténå cul Gril che då giügn ‘m å
sta ådré, stu fulådù.
’G ö in mént mè
nònå quånd lå fàvå: - Chil’è ch’å
låùrå ‘gh à ‘mmà ‘nå cåmìšå, e ‘t lå sé chil’è
‘gh n’à du? Chil’è ‘s lå càvå. |
|
L’unestà ‘d lå mè nónå. |
nun fece mica come tante e tante che doppo un po' se troveno l'amante... Lei, in cinquant'anni, nu' l'ha mai
tradito! Dice che un giorno un vecchio
impreciuttito1 che je voleva fa' lo spasimante je disse: - V'arigalo 'sto brillante se venite a pijavvelo in un sito. -
j'avrebbe detto subbito: - So' pronta. Ma nonna, ch'era onesta, nun ciagnede;2
Tanto ch'adesso, quanno l'aricconta, ancora ce se mozzica3 le
mano!4
|
Quån’ che lå mè
nónå l’à pià mårì l’à mìå fai me
tånti e tånt che dòp un po’ ås
trövån ‘l åmånt… Lè, in
cinquånt’àn, ål l’à mai trådì!
che ågh vurìvå få
ål spåšimånt ‘gh à di: - Åv
rigàli stu bèl brilånt se å piàl int (å)
cul pòst då mén å gni. Un’àltrå, ål sò
pòst, (må che scårùšå!), ‘gh åvrìs di: -
Són chi: då sùtå ò dådsùrå? Mè nònå nò: l’érå
‘nå bràvå spùšå; ånsi ‘gh à di: -
Stèvån pürå luntån… Però ådès,
quån’che ån nå discùrå, lé åncùrå ås rušìå
i mån! |
Video-audio su You Tube |
|
Avarizia.
|
Åvårìsiå. |
ricco, ma avaro: avaro a un punto tale che guarda i soldi nello specchio per veder raddoppiato il capitale. Allora dice: – Quelli li do via perché ci faccio la beneficenza; ma questi me li tengo per prudenza… E li ripone nella scrivania.
|
Ö cunsü ‘nå vòltå
un vèg siùr, må åvàr å un
punto tal
pår våd årdupià ål
cåpitàl. Ålùrå ål dìšå: -
Cui lì åi i å dón vìå pårchè vöi fa åd
lå beneficénså; må custi åm i å
téni, pår prudénså… E åi i å lögå
intlå sò scrivånìå. |
Video-audio
(su You Tube) |
|
L'ingiustizzie
der
monno |
I ingiüstìsi dål mónd. |
è segno ch'è un signore ch'ha rubbato: er ladro ricco è sempre un ammalato e er furto che commette è una pazzia. Ma se domani è un povero affamato che rubba una pagnotta e scappa via pe' lui nun c'è nessuna malatia che j'impedisca d'esse condannato! Così va er monno! L'antra settimana che Yeta se n'agnede cór sartore1 tutta la gente disse: - È una puttana. -
Ma la duchessa, che scappò in America cór cammeriere de l'ambasciatore, - Povera donna! - dissero - È
un'isterica!... |
Quån’ che å sénti
di “cleptomania” ‘l è sågn che ‘l à
stai un siùr che ‘l à rubà: ål làdår siùr ‘l è
sémpår un åmålà e ‘l rubårìsi
ch’ål fa l’è ‘nå påsìå.
ch’ål ròbå ‘nå
micåtå e ‘l scàpå vìå pår lü ål ‘gh è
ninsünå målåtìå che ågh impedìså
då vés cundånà. Insì ål va ål
mónd! E quånd in piàså i ån cüntà ‘d lå
Tètå scåpà cul pitùr, ‘gh à stai chil’è
l’à di: “L’è ‘nå bågàså!”. Må ‘d lå dücåså,
scåpà in Åméricå cun ål cåmeré åd
‘l åmbåsciåtùr, |
Video-Audio
(su You Tube) |
|